Už ako stredoškolák som sa pokúšal navrhovať hry. Vtedy to boli najmä videohry, ale medzi moje neúspešné pokusy patril aj dizajn stolných hier. Dobré stolné hry som nepoznal, raz som u kamaráta hral Carcassonne a tým to skončilo.
Prvý pokus, na ktorý si spomínam, bola fantasy hra na hrdinov – ako inak. Playtest dopadol dobre, tak som pridal nejaké nové mechanizmy a viac obsahu. A hra sa rozpadla. Viac som to s ňou neskúsil.
Prenesme sa do súčastnosti. Dostal som chuť navrhnúť hru pre deti. Začal som výberom tematiky, čo je pre mňa v podstate nezvyk. Rozhodol som sa pre partiu Galov, ktorí sa posilňujú čarovnou substanciou v boji proti Rímskym legionárom. Samozrejme, kvôli duševnému vlastníctvu táto hra pravdepodobne nebude nikdy publikovaná, ale to nevadí. Dizajnujem ju len pre radosť, a veľmi ma to baví.
O dôležitosti tréningu
Od začiatku to celé napredovalo nejak jednoducho. Dostal som nápad, načmáral na papiere, vyskúšal. A hra bola zábavná. Urobil som drobnú zmenu a vyskúšal s manželkou Nikou. Obaja sme sa bavili a chceli skúšať ďalej. Bolo zábavné hru testovať, ešte zábavnejšie bolo ju navrhovať.
Najväčšiu zásluhu prikladám tréningu. Podľa môjho názoru je dizajn hier zručnosť ako každá iná. Treba ju trénovať, skúšať, zlepšovať sa, a hlavne je potrebné sa pri nej baviť. Za posledné roky som strávil veľa voľného času práve tréningom herného dizajnu. Vymyslel som hromadu pravidiel, ktoré som hneď zavrhol. Množstvo prototypov sa ani nedostalo z mojej hlavy na papier. Množstvo sa na papier dostalo a nefungovalo. Celé to bol hlavne tréning a zábava.
Výsledok je, že ľahšie spoznám dobré nápady a jednoduchšie ich implementujem. A viac sa bavím.
Príklady na záver
Nakoniec by som uviedol niekoľko mojich obľúbených spôsobov na trénovanie herného dizajnu. Tak, ako futbalisti na tréningu často nehrajú futbal, ani tréning dizajnu nebude vždy len o výslednej hre. Väčšinou žiadna výsledná hra ani nebude, no ak sa nejaká bude sľubne črtať, nebráň jej v tom!
Obmedzenia
Moja najobľúbenejšia forma tréningu je dizajn s obmedzeniami. Jednoducho si vymyslíš nejaké prísne kritéria a skúsiš podľa nich navrhnúť hru. Čím viac obmedzení, a čím sú prísnejšie, tým lepšie. Môže ísť o negatíva (napríklad obmedzenia komponentov – 18 kariet a nič viac), alebo kombinácie (spoj dva mechanizmy alebo témy, ktoré nemôžu fungovať). Na tento typ cvičenia sú skvelé súťaže, pretože ti dajú nielen obmedzenia, ale aj termín.
Vrecko plné komponentov
Dobrý spôsob, ako rozhýbať svoje dizajnérske svaly, je vrecko plné komponentov. Ide o súbor náhodných komponentov, z ktorých sa pokúsiš vytvoriť hru. Vrecko si môžeš spraviť sám, alebo o to požiadaš niekoho blízkeho. Jednoducho vyber pár komponentov z niekoľkých úplne odlišných hier. Najlepšie, aby komponenty nemali veľa spoločného – farby, tvary, ani počty. Budeš prekvapený, čo dokážeš za pol hodinu vymyslieť z hromádky dreva a kartónu.
Rozšírenia
Vezmi hru, ktorú máš veľmi rád a hral si ju stovky krát, a priprav pre ňu rozšírenie. Skús opraviť, čo sa ti nepáči (niečo sa určite nájde). Vylepši, čo zbožňuješ. Využi komponenty novým spôsobom. Napíš nové príbehy. Hlavne to skús.
Mimo komfortnú zónu
Dobrá forma tréningu je tiež dizajnovať mimo svoju komfortnú zónu. Navrhni hru zo žánru, ktorý neznášaš. Prídi na to, čo ťa tak irituje, a zmeň to k lepšiemu. Alebo nič nemeň a pokús sa aj tak pripraviť zaujímavú hru. Nevadí, že to neznášaš, je to len cvičenie.
Koniec
Uff. Mal to byť krátky článok o mojej znovu nadobudnutej radosti z dizajnovania, a opäť ti tu diktujem, ako máš ,,lepšie“ navrhovať svoje hry. Nuž, zapísal som sa do kúta. Snáď som ťa v niečom inšpiroval a tiež pocítiš radosť z práce na hre. Držím ti palce!
Pridaj komentár